Konotácia

druhý stupeň v procese označovania – subjektívny (druhotný) význam, ktorý znak prenáša. Súvisí s historickými, symbolickými a emocionálnymi vlastnosťami vyplývajúcimi zo znaku. Roland Barthes využil na odlíšenie konotácie a denotácie príklad fotografie. Denotáciou je to, čo vidíme na fotografii (čo je odfotografované), konotáciou je to, ako to vidíme.

Podľa Barthesa ríšu znakov prvého rádu predstavujú denotácie, zatiaľ čo ríšou znakov druhého rádu sú konotácie a z nich odvodené mýty. Jadrom tejto teórie je myšlienka, že veci a udalosti vždy značia viac, ako seba samé, vždy sú zasadené do nejakých systémov reprezentácie, ktoré im pridávajú dodatočné významy.

V jazykovede sa konotácia chápe ako zhoda asociácií a vnemu daného výrazu u expedienta a precipienta.

 

Zdroje:

Gregová, R. a kol.: Interpretácia textov elektronických masových médií. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta 2004, s. 63.

Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál 2004, s. 42 – 43.

In the heat of the moment, I didn’t want to risk saying something like, hi junot, https://eduessayhelper.org/ I just finished the brief wondrous life of oscar wao and it changed the way I think about books