Samizdat

Related entries

(rus. sam – sám, izdátěľstvo – nakladateľstvo) – tlačené a písané diela, ktoré boli rozširované v malom počte exemplárov nezávisle od štátnej moci formou kopírovania (ručného či strojového). Cieľom bolo sprístupniť umelecké a spoločenské názory a idey nereflektované a neuplatniteľné z rôznych dôvodov v bežnej distribúcií.

Pojem zaviedol ruský spisovateľ Nikolaj Glazkov na začiatku 50. rokov 20. storočia. Výraz pomenúva nelegálnu nakladateľskú aktivitu, proces publikovania, distribútorskú sieť i výsledný produkt.

Samizdat existoval v komunistických režimoch, kde riadenie kultúry a médií už v prvých rokoch vlády komunistov znemožnilo mnohým autorom publikovať. Predstavoval nezávislý komunikačný priestor, hral významnú úlohu ako výraz občianskeho odporu. Moc vnímala samizdat ako nepriateľský a jeho autori boli predmetom represií.

V rokoch 1969 – 1989 vychádzali na Slovensku dva základné druhy samizdatových periodík. Jedna skupina vychádzala v okruhu liberálno-laickej inteligencie, druhá v kresťanskom prostredí. Prvý samizdat Orientácia, bol zväčša určený pre kňazov Spišskej diecézy. Svojím nákladom 20 ks a určitou lokálnosťou nemal veľký dosah. Časopis sa však stal priekopníkom v katolíckej samizdatovej tvorbe, pre ktorú bol nesporne prínosom. V roku 1982 vznikol prvý samizdat s celoslovenskou pôsobnosťou Náboženstvo a súčasnosť. (mp)

 

Zdroje:

Reifová, I.a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004, s. 220 – 221.

Šimulčik, J.: Svetlo z podzemia. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1997, s. 15 – 26.

The state service right there still belongs to that consortium